Slovenská jazda v Soči. S malou dušičkou, ale s obrovským srdcom

Autor: Peťan Lukáč | 12.2.2014 o 14:34 | (upravené 12.2.2014 o 15:04) Karma článku: 4,26 | Prečítané:  625x

Deň pred naším prvým zápasom na majstrovstvách sveta v hokeji v roku 2012, ale aj o rok neskôr v 2013, som napísal blogy ohľadom môjho osobného pohľadu na náš hokejový tím, ktorý sa chystal bojovať na svetových šampionátoch. No stále sa jednalo "len" o majstrovstvá sveta, ktoré sa hrajú po sezóne a kde väsinou neštartujú najlepší hráči na svete, lebo niektorí oddychujú po sezóne, ďalší si doliečujú zranenia, či hrajú v NHL o Stanley cup a jedno s druhým, viete, ako to chodí... Toto je ale iné. Toto je olympiáda.

Všetci vieme, aká bola tá posledná v kanadskom Vancouveri. Často nazývaná aj "poslednou akciou zlatej generácie", kde sa stretli hráči ako Pálffy, Šatan, Demitra, Handzuš, Hossa, Gáborík, Višňovský, Zedník a tak by som mohol pokračovať. Táto olympiáda spojila celé Slovensko, ľudia vstávali o 4-5 ráno, aby pozerali zápasy. Chalani hrali vynikajúci hokej a siahali na medailu. Boli tak blízko, ako ešte nikdy predtým. Od vytúženého bronzu ich delila len 1 tretina. 20 minút. Sprostých 20 minút.

Nevyšlo to. Niekedy to tak jednoducho býva, je to len šport. Ale sklamanie bolo obrovské a pretrvávalo ešte dlhú dobu po olympiáde. Odvtedy už ale ubehli 4 roky a za ten čas sa obmenil realizačný tím, máme nových trénerov, ktorí priniesli úplne novú koncepciu mužstva a diametrálne odlišné poňatie našej hry. A spolu s tým priniesli na krky slovenských hokejistov strieborné medaily. A Slovensko sa vďaka tomu znovu spojilo.

Hokejový turnaj na olympiáde v Soči sa začína už dnes. Náš prvý zápas je naplánovaný na zajtrajšok, 13. februára o 13:30 nášho času. Proti hviezdami nabitému, technickému a rýchlemu tímu USA. Ako sa nám bude dariť? Aké máme šance v konkurencii najlepších? Čo budeme hovoriť takto o 2 týždne, po skončení olympiády?

Odpovede nám prinesie samotný vývoj hokejového turnaja a to, ako sa ktorým tímom bude dariť, resp. nedariť. Naši tréneri do tímu poskladali to najlepšie, čo majú k dispozícii. A odteraz to bude len o týchto 25 chalanoch. Nemáme takú základňu, akú má Kanada. Nemáme toľko hviezd, koľko majú Rusi. A tiež nemáme také zázemie, aké má USA. No máme jeden obrovsky súdržný tím, ktorý bez debaty má na to, aby porazil každého.

Brankár je 50% úspechu. Tak to bolo pred 4 rokmi vo Vancouveri a aj pred 2 rokmi na MS 2012. A tak to bude aj teraz. Ak Jaro Halák s Peťom Budajom, resp. Jánom Lacom zachytajú vynikajúco a potvrdia svoje oslnivé formy z klubov, tak môžeme pomýšľať na tie najvyššie ciele. Ak vynikajúco nezachytajú, tak na vysoké ciele môžeme zabudnúť. Nič iné, než vynikajúci výkon v bráne nám úspech nezaručí.

Bez skvelej obrany sa ale brankári môžu aj pototo. Od toho sa každý zápas odvíja. Z hry nám kvôli zraneniam vypadli 2, resp. 3 kľúčoví obranci, a to Ľubo Višňovský, Domino Graňák a Mišo Sersen. Hlavne prví dvaja budú značne chýbať, to nepochybne, no ak sa pozrieme na obranu, tak vyzerá veľmi stabilná. Obranné dvojičky Chára-Sekera, Meszároš-Baranka, Jurčina-Marinčin a Starosta-Vydarený by mali byť pevnou výstužou nášho obranného pásma.

Až na Andreja Sekeru (183 cm) sa jedná o takmer dvojmetrových chlapov ako hory, cez ktorých sa bude ťažko prechádzať. Andrej Sekera je ale práve vďaka svojej subtílnejšej postave skvelým ofenzívnym obrancom, od ktorého môzeme čakať založenie útokov a dôležité podržanie puku. Hrať sa bude na obrovskom klzisku, čo našim obrancom nič neuľahčí, no rovnaké podmienky bude mať obrana všetkých tímov a tak uvidíme, ako sa s tým kto vysporiada.

Obrane ale musia vypomáhať aj útočníci, a to najmä v našom defenzívnom poňatí hry, kde výborná hra dozadu je základom. Tréneri poskladali útoky podľa môjho názoru veľmi rozumne a sily rozložili rovnomerne medzi všetky 4 útoky. Podľa menoslovu sa dá povedať, že máme len 1 skutočne elitný útok, ten prvý, a to v zložení Hossa-Handzuš-Tatar. No tu idú akékoľvek štatistiky bokom, a rovnako druhý útok v zložení Radivojevič-Kopecký-Jurčo môže narobiť veľký vietor v súperových obranách a strielať góly. Pravé krídla oboch útokov, spoluhráči z Detroitu, 23 ročný Tomáš Tatar a 21 ročný Tomáš Jurčo sú dravými a technickými útočníkmi, ktorí do prvých 2 útokov perfektne pasujú.

Tretí útok nášho tímu sa skladá výlučne z KHL hráčov Michela Miklíka, Tomáša Surového a Milana Bartoviča. Posledný menovaný je momentálne najrýchlejším hráčom KHL a to jeho zrýchlenie je fakt neskutočné, než sa obrancovia otočia, tak Bartovič je 2 metre pred nimi. A napokon štvrtý útok, ktorý je maximálne zaujímavý tým, že sa v ňom stretá ľavé krídlo z NHL (Rišo Pánik) s centrom zo slovenskej extraligy (Tomáš Marcinko) a pravým krídlom z KHL (Marcel Hossa) Náhradníkmi pre prvý zápas budú center Peter Ölvecký a krídlo Tomáš Záborský.

Nemáme až také hviezdne individuality, uspieť môžeme len tímovo. Presne tak, ako na MS 2012, keď sme prekvapili celý svet a vydolovali sme strieborné medaily. Ak budú chalani držať spolu ako tím, hrať podľa dopredu stanovenej taktiky, nerobiť zbytočné chyby, vypomáhať obrane a zároveň strieľať góly, potom sa môžeme rovnať hviezdami preplnenej konkurencii. Naše malé Slovensko môže znovu povstať. S malou dušičkou, ale s obrovským srdcom.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?