Slovenská jazda v Soči. S malou dušičkou, ale s obrovským srdcom

Autor: Peťan Lukáč | 12.2.2014 o 14:34 | (upravené 12.2.2014 o 15:04) Karma článku: 4,26 | Prečítané:  612x

Deň pred naším prvým zápasom na majstrovstvách sveta v hokeji v roku 2012, ale aj o rok neskôr v 2013, som napísal blogy ohľadom môjho osobného pohľadu na náš hokejový tím, ktorý sa chystal bojovať na svetových šampionátoch. No stále sa jednalo "len" o majstrovstvá sveta, ktoré sa hrajú po sezóne a kde väsinou neštartujú najlepší hráči na svete, lebo niektorí oddychujú po sezóne, ďalší si doliečujú zranenia, či hrajú v NHL o Stanley cup a jedno s druhým, viete, ako to chodí... Toto je ale iné. Toto je olympiáda.

Všetci vieme, aká bola tá posledná v kanadskom Vancouveri. Často nazývaná aj "poslednou akciou zlatej generácie", kde sa stretli hráči ako Pálffy, Šatan, Demitra, Handzuš, Hossa, Gáborík, Višňovský, Zedník a tak by som mohol pokračovať. Táto olympiáda spojila celé Slovensko, ľudia vstávali o 4-5 ráno, aby pozerali zápasy. Chalani hrali vynikajúci hokej a siahali na medailu. Boli tak blízko, ako ešte nikdy predtým. Od vytúženého bronzu ich delila len 1 tretina. 20 minút. Sprostých 20 minút.

Nevyšlo to. Niekedy to tak jednoducho býva, je to len šport. Ale sklamanie bolo obrovské a pretrvávalo ešte dlhú dobu po olympiáde. Odvtedy už ale ubehli 4 roky a za ten čas sa obmenil realizačný tím, máme nových trénerov, ktorí priniesli úplne novú koncepciu mužstva a diametrálne odlišné poňatie našej hry. A spolu s tým priniesli na krky slovenských hokejistov strieborné medaily. A Slovensko sa vďaka tomu znovu spojilo.

Hokejový turnaj na olympiáde v Soči sa začína už dnes. Náš prvý zápas je naplánovaný na zajtrajšok, 13. februára o 13:30 nášho času. Proti hviezdami nabitému, technickému a rýchlemu tímu USA. Ako sa nám bude dariť? Aké máme šance v konkurencii najlepších? Čo budeme hovoriť takto o 2 týždne, po skončení olympiády?

Odpovede nám prinesie samotný vývoj hokejového turnaja a to, ako sa ktorým tímom bude dariť, resp. nedariť. Naši tréneri do tímu poskladali to najlepšie, čo majú k dispozícii. A odteraz to bude len o týchto 25 chalanoch. Nemáme takú základňu, akú má Kanada. Nemáme toľko hviezd, koľko majú Rusi. A tiež nemáme také zázemie, aké má USA. No máme jeden obrovsky súdržný tím, ktorý bez debaty má na to, aby porazil každého.

Brankár je 50% úspechu. Tak to bolo pred 4 rokmi vo Vancouveri a aj pred 2 rokmi na MS 2012. A tak to bude aj teraz. Ak Jaro Halák s Peťom Budajom, resp. Jánom Lacom zachytajú vynikajúco a potvrdia svoje oslnivé formy z klubov, tak môžeme pomýšľať na tie najvyššie ciele. Ak vynikajúco nezachytajú, tak na vysoké ciele môžeme zabudnúť. Nič iné, než vynikajúci výkon v bráne nám úspech nezaručí.

Bez skvelej obrany sa ale brankári môžu aj pototo. Od toho sa každý zápas odvíja. Z hry nám kvôli zraneniam vypadli 2, resp. 3 kľúčoví obranci, a to Ľubo Višňovský, Domino Graňák a Mišo Sersen. Hlavne prví dvaja budú značne chýbať, to nepochybne, no ak sa pozrieme na obranu, tak vyzerá veľmi stabilná. Obranné dvojičky Chára-Sekera, Meszároš-Baranka, Jurčina-Marinčin a Starosta-Vydarený by mali byť pevnou výstužou nášho obranného pásma.

Až na Andreja Sekeru (183 cm) sa jedná o takmer dvojmetrových chlapov ako hory, cez ktorých sa bude ťažko prechádzať. Andrej Sekera je ale práve vďaka svojej subtílnejšej postave skvelým ofenzívnym obrancom, od ktorého môzeme čakať založenie útokov a dôležité podržanie puku. Hrať sa bude na obrovskom klzisku, čo našim obrancom nič neuľahčí, no rovnaké podmienky bude mať obrana všetkých tímov a tak uvidíme, ako sa s tým kto vysporiada.

Obrane ale musia vypomáhať aj útočníci, a to najmä v našom defenzívnom poňatí hry, kde výborná hra dozadu je základom. Tréneri poskladali útoky podľa môjho názoru veľmi rozumne a sily rozložili rovnomerne medzi všetky 4 útoky. Podľa menoslovu sa dá povedať, že máme len 1 skutočne elitný útok, ten prvý, a to v zložení Hossa-Handzuš-Tatar. No tu idú akékoľvek štatistiky bokom, a rovnako druhý útok v zložení Radivojevič-Kopecký-Jurčo môže narobiť veľký vietor v súperových obranách a strielať góly. Pravé krídla oboch útokov, spoluhráči z Detroitu, 23 ročný Tomáš Tatar a 21 ročný Tomáš Jurčo sú dravými a technickými útočníkmi, ktorí do prvých 2 útokov perfektne pasujú.

Tretí útok nášho tímu sa skladá výlučne z KHL hráčov Michela Miklíka, Tomáša Surového a Milana Bartoviča. Posledný menovaný je momentálne najrýchlejším hráčom KHL a to jeho zrýchlenie je fakt neskutočné, než sa obrancovia otočia, tak Bartovič je 2 metre pred nimi. A napokon štvrtý útok, ktorý je maximálne zaujímavý tým, že sa v ňom stretá ľavé krídlo z NHL (Rišo Pánik) s centrom zo slovenskej extraligy (Tomáš Marcinko) a pravým krídlom z KHL (Marcel Hossa) Náhradníkmi pre prvý zápas budú center Peter Ölvecký a krídlo Tomáš Záborský.

Nemáme až také hviezdne individuality, uspieť môžeme len tímovo. Presne tak, ako na MS 2012, keď sme prekvapili celý svet a vydolovali sme strieborné medaily. Ak budú chalani držať spolu ako tím, hrať podľa dopredu stanovenej taktiky, nerobiť zbytočné chyby, vypomáhať obrane a zároveň strieľať góly, potom sa môžeme rovnať hviezdami preplnenej konkurencii. Naše malé Slovensko môže znovu povstať. S malou dušičkou, ale s obrovským srdcom.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?