Prvýkrát u lekára v Dánsku

Autor: Peťan Lukáč | 8.4.2013 o 18:12 | (upravené 8.4.2013 o 18:38) Karma článku: 15,49 | Prečítané:  23512x

O pár dní to bude už 8 mesiacov, čo som zakotvil na pobreží Baltského mora, v neveľkom, no zato útulnom dánskom mestečku Horsens. Včera a dnes som mal prvú príležitosť vyskúšať si na vlastnej koži miestny zdravotný systém.

V sobotu som sa zobudil so zapáleným a celkom červeným pravým okom. Myslel, že je len presilené, pretože vo štvrtok som s tímom pracoval v škole na dokončení semestrálneho projektu a pozeral som do počítača s malými prestávkami 14 hodín v kuse, od obeda 12 hodiny do pol 3 ráno. Dal som si doňho kvapky, ktoré mi sem dala moja alergologička.

Keď bola rovnaká situácia ale aj v nedeľu, chcel som skúsiť pohotovosť, aby som dostal nejaké lieky už v nedeľu namiesto pondelka a začal si to liečiť čo najskôr. Doma som už niečo podobné mal 2x počas minulého roka, na viečku sa mi niečo urobilo, čoho výsledkom bolo začervenanie oka. Dôvôdom craj bola oslabená imunita. Vždy som dostal mastičku a aj anitibiotiká v podobe kvapiek do oka a po pár dňoch to prešlo. Teraz som teda chcel ísť na pohotovosť. Spýtal som sa pár ľudí, ako to tu funguje, či môžem jednoducho prísť na pohotovosť, ako to máme doma.

Dostal som pár vysmajlíkovaných odpovedí, že by to bolo príliš jednoduché. Na pohotovosť totižto nepúšťajú každého. Musel som tam najprv zavolať, čakal som asi 3 minúty a potom ma prepojili na lekára. Ten sa ma povypytoval na všetko možné aj nemožné, volal som s ním asi 5 minút v kuse a na konci pán doktor usúdil, že nie je treba prísť osobne, že bude stačiť, keď si zájdem do jednej konkrétnej lekárne, že tam už na mňa budú čakať kvapky do oka proti infekcii. Aj keď som z toho moc nadšený nebol, že ma ani nevidel a "odbavil ma" takto cez telefón, zašiel som si do lekárne po kvapky do oka s tým, že ďalší deň ráno si zavolám k svojmu lekárovi a prídem sa mu ukázať, nech sa konečne niekam posunieme.

Funguje to totiž  tak, že keď človek dostane povolenie k prechodnému pobytu, na miestnom mestskom úrade si požiada o tzv. žltú kartu, bez ktorej sa v podstate nedá legálne zamestnať, keďže to funguje na báze kartičky poistenca. Keď máte žltú kartu, tak spadáte pod systém všeobecného zdravotného poistenia v Dánsku. Na žltej karte máte svoju meno a adresu a tiež adresu a tel. číslo vášho lekára, ktorý má ordináciu relatívne blízko k vášmu miestu bydliska.

Ráno o 8:00 som teda zavolal svojmu lekárovi. Privítal ma automatický robot, oznámil mi moje poradové číslo (8) a povedal mi, aby som vydržal na linke, že za moment budem prepojený a poprosil ma o chvíľu strpenia. V pozadí sa pustila hudba a asi každých 40 sekúnd mi hlas povedal, že za okamih budem prepojený. Takto som čakal 35, (slovom tridsaťpäť) minút, než som bol konečne prepojený na lekárku, ktorá sa ma spýtala na to, čo ma trápi. Tiež sa ma snažila vypytovať sa na všetko, keď som ju ale požiadal, že by som bol veľmi rád, keby ma nejaký lekár videl osobne, povedala mi, aby som o 14:40 prišiel do ordinácie, ktorej adresu mám na žltej karte.

Prišiel som tam o 5 minút skôr. Presne o 14:40 vyšiel lekár do čakárne, povedal moje meno, keď som sa postavil, tak ku mne prišiel, podal mi ruku, predstavil sa mi a povedal mi, aby som išiel dnu. Ten už o mne vedel, pozrel sa mi na oko a povedal mi, že by bolo asi lepšie, kebyže idem rovno k očnému lekárovi. Hneď teda jednému zavolal a poslal mu veci o mne. Takže keď som tam asi o 4 minúty prišiel (bolo to len o pár blokov ďalej), na recepcii už o mne vedeli a povedali mi, nech sa posadím do čakárne. Asi po 2 minútach za mnou prišla sestrička, podala mi ruku, predstavila sa mi a povedala mi, aby som išiel za ňou. Vyšetrila mi zrak, urobila fotky oboch očí cez nejaký prístroj, povypytovala sa ma medzitým, ako sa mi tu páči, aké mám plány do budúcnosti, ako som na tom s dánčinou a požiadala ma, aby som pár minút počkal v čakárni na lekára.

Ten za mnou prišiel asi o ďalšie 3 minúty, podal mi ruku, predstavil sa mi a požiadal ma, aby som ho nasledoval. Vnútri som bol vyše 10 minút, kontroloval mi jedno oko, druhé oko, cez jeden prístroj, cez druhý prístroj, cez tretí prístroj, až nakoniec usúdil, že je to presne to, čo som už mal 2x a predpísal mi na to mastičku, ktorú som si potom v lekárni vyzdvihol priložením žltej karty k snímaču čiarového kódu. Je to teda na spôsob našich receptov, na ktorých máme meno a údaje z karty poistenca, len je to urobené elektronicky.

Suma sumárum, na jednej strane musí mať človek dobrú dávku trpezlivosti, aby vydržal čakať vyše polhodiny len na to, aby sa mohol lekára čo i len spýtať, či môže vôbec prísť, keď mu niečo je, no na druhej strane keď sa už raz dostanete cez týchto "gatekeeperov" a prejdete pomysleným sitom a filtrom, môžete si byť istý, že o vás bude skutočne dobre postarané a že si lekári dajú záležať. To, že všetci hovorili perfektne po anglicky, nemusím myslím spomínať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?