O spolunažívaní...

Autor: Peťan Lukáč | 25.11.2012 o 15:15 | (upravené 25.11.2012 o 16:53) Karma článku: 9,41 | Prečítané:  1041x

Pred niekoľkými dňami sa začal už štvrtý mesiac môjho pobytu a štúdia v Dánskom kráľovstve. Za tento čas som stihol spozorovať hneď niekoľko odlišných zvyklostí a prejavov rôznych kultúr. No jedna vec, ktorá sa všetkými týmito zvyklosťami a kultúrnymi prejavmi prelína , je jednoznačne absolútny vzájomný rešpekt.

Pozorujem v to v škole, na VIA University College, Campus Horsens, kde spolu so mnou študuje vyše 3500 študentov pochádzajúcich z viac ako 45 rôznych národností. Študujú a pracujú tu ako "biele tváre", tak aj "žltí" so šikmými očami, tmavší Indi a Nepálčania, či iné narodnosti, až po úplne tých najtmavších afrických černochov s dredmi na hlave, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Bob Marley. Rovnako nezáleží na tom, či chodíš nahodený v štýlovej košeli so svetríkom a voľne prehodeným šálom, obutý v nových converskách, alebo nosíš roztrhané tričko s obrovským farebným nápisom P.E.A.C.E. a nonstop máš na hlave mega svietivé slnečné okuliare, alebo inklinuješ k ďalšiemu extrému, a teda chodíš stále v jednom čiernom rozťahanom tričku, na hlave máš v kuse narazenú červenú čapicu na uši, či je leto, či je zima a z čapice ti na svet voľne vykúka hustá blonďavá ofina, idúca až do očí.

Áno, takýchto ľudí som vídal aj ja na Slovensku, hlavne v Bratislave, no akonáhle sa dotyčné "indivíduum" objavilo na scéne, zároveň s ním sa ovzduším v momente začalo šíriť "šepotajúce" ohováranie a odsudzovanie jeho/jej výzoru, alebo minimálne nepríjemné pohľady.

Tu na to každý kašle. Ako študenti, tak vyučujúci. Jediné, na čom tu záleží, je tvoja snaha aktívne sa zapájať do hodiny, diskutovať, obhajovať si svoje názory a predkladať otázky. Teda keď vykazuješ jasné známky toho, že si sem prišiel študovať a nie odsedieť si to na zadku. Vždy býva naozaj úsmevné, keď máme za úlohu v  tímoch pracovať na konkrétnej prípadovej štúdii a na nasledujúcej hodine máme svoj výsledok odprezentovať spolužiakom a vyučujúcemu. Keď vidíte vedľa seba stáť 4 alebo 5 takýchto ľudí rôznych rás a kultúr, každý z nich hocijako poobliekaní, no ako oduševnene prezentujú svoju prácu ostatným a tým demonštrujú, ako si na tej práci dali záležať, tak vtedy sa pýtate sami seba, prečo vládne vo svete toľký rasizmus a nevraživosť? Z akého rozumného dôvodu? Asi zo žiadneho, že? Pretože slová "rasizmus" a "jeho rozumné odôvodnenie" idú k sebe asi tak veľmi, ako ten malý krtko z večerníčka a betón.

Pozorujem to ale aj inde, a to možno ešte vo väčšej miere. Som kresťan- katolík a asi 5 minút pešo od miesta, kde bývam, je jeden pekný katolícky kostolík, kde každú nedeľu o 10 ráno je svätá omša. Do kostola sa zmestí niečo málo cez 100 ľudí, okrem Dánov tu nájdete zopár Indov, niekoľko študentov, väčšinou poľskej národnosti, relatívne veľké množstvo Vietnamcov, no sem tam sa mihnú aj nejakí tí černosi. Svätá omša je samozrejme v dánčine, no Druhé čítanie a Evanjelium je vždy čítané dva razy. Prvýkrát samozrejme po dánsky, a druhýkrát buď po poľsky, anglicky alebo vietnamsky, každú nedeľu sa to strieda. Všetci v kostole vždy majú úprimný úsmev na tvári a úplne rešpektujú to, že minorita, ktorá sa v kostole nachádza spolu s nimi, by si chcela vypočuť úryvky zo Svätého písma vo svojej rodnej reči.

Nikomu to nevadí. Väčšina Vietnamcov sa nachádza v zadnej časti kostola a dokonca dvakrát počas svätej omše spievajú piesne vo vietnamčine za gitarového doprovodu jedného ich kamaráta. Do tej atmosféry sa to skvelo hodí, oni spievajú naozaj krásne a celé to vyznieva viac než úžasne, šíri sa z toho radosť, láska a pokoj.

A tak som sa dnes v kostole tak zamyslel, keďže pochádzam z Holíča, v ktorom žije istá menšina Ukrajincov, či by bolo čisto hypoteticky možné (ak by boli rovnakého vierovyznania ako my), aby si  počas našej slovenskej svätej omše mohli títo Ukrajinci prečítať Druhé čítanie a Evanjelium v ich rodnom jazyku a do toho si ešte aj zaspievať 2 svoje pesničky. Asi ťažko, že...?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?