Žiadna budúcnosť detí sociálnych prípadov.Všeob. akceptovaný fakt??

Autor: Peťan Lukáč | 26.3.2012 o 14:06 | (upravené 26.3.2012 o 17:45) Karma článku: 5,66 | Prečítané:  579x

Svoj prvý blog som plánoval napísať o niečom úplne inom, no situácia, ktorú som zažil pred 3 dňami v Bratislave ma prinútila k rýchlej registrácii na blog.sme.sk a zdieľaniu toho, čo som videl.

V piatok 23.3. okolo 13:45 som išiel 201-kou z Račianskeho mýta na Hlavnú stanicu. Trolejbus bol preplnený ako vždy, stál som natlačený pri dverách, sem-tam som prešiel letmým pohľadom po ľuďoch v autobuse, no nič zvláštne som si nevšimol, až na jedného malého chlapca, ktorý mohol mať asi tak 3 roky, a ktorý v pletenom svetre (aj keď vonku bolo 23° Celzia a v trolejbuse dobrých 25°-26°) stál pri okne, prstom ukazoval na niečo za oknom a sám pre seba si bľabotal. Keď sme odbočili k Hlavnej stanici a pomaly sme sa blížili k cieľu, začul som detský plač.

Obhliadol som sa za seba a za malým chlapcom v pletenom svetre (ktorého plač svojho malého brata vôbec nezaujal a nevyrušil z uvažovania a bľabotania) som za už spomenutým chlapcom uvidel pravdepodobne jeho brata (možno tak 2 ročného) aj s jeho mamou. Sedela v žltom tričku, vyzerala strašne unavene a strhano, mala trošku tmavšiu pleť, no nebola to rómka. Najprv som si myslel, že sa so svojím mladším synom hrá, keďže on sedel pri okne, pozeral sa na mamu a ona k nemu striedavo približovala a odďalovala svoju hlavu.

Zrazu som si ale všimol, že tá pani má zatvorené oči a čudný výraz v tvári a v tej chvíli som si nebol istý, či zaspávala, či sa jej stalo niečo vážnejšie, alebo či je to dôsledok nejakých liekov, či drôg. Výraz v jej tvári tomu len napovedal a celé to umocňoval zdesený výraz v tvári jej malého syna, ktorý s plačom hovoril: "mami, ja sa bojím..."

Toto celé sa stalo v priebehu možno 10 sekúnd, ľudia v trolejbuse sa tvárili, akoby nič nepočuili a nevideli a v tom momente,ako to ten malý chlapec povedal, trolejbus zastavil, dvere sa otvorili a keďže som stál pri dverách, ľudia ma hneď tlačili von. V tej chvíli som mal v hlave celkom zmätok, či tam mám počkať, či môžem nejako pomôcť, alebo či mám utekať kúpiť si lístok na EC-čko, ktoré išlo o 10 minút a potom dobehnúť naspäť. Počas môjho presunu do budovy Hlavnej stanice som sa neustále obhliadal, či uvidím vychádzať pani v žltom tričku s jej 2 chlapcami, no nezahliadol som ju. Rýchlo som teda prišiel k okienku s expresným vybavením cestujúcich, vypýtal som si lístok, zaplatil som zaň a hneď som vyšiel pred budovu Hlavnej stanice a zrakom som sondoval po ľuďoch postávajúcich v jej okolí (prevažne bezdomovoch a rómoch). Vtedy som vyššie spomenutú pani aj s jej 2 synmi zazrel postávať pri jednej lavičke, spolu s jej 2 synmi, 2 asi 60 ročnými rómkami, s jednou mladou slečnou okolo 27-30 rokov a pradepodobne jej priateľom.

Táto mladá slečna čupela pri najmladšom chlapcovi, držala ho za ruku a niečo mu hovorila, on sa druhou rukou držal svojej matky a plakal. Potom ho tá slečna objala a stále mu niečo s úsmevom hovorila, on sa stále držal jednou rukou matky, pričom si tou slečnou nechal utrieť slzy, zatiaľ čo jeho mama sa hrabala v igelitke so šatami, vytiahla si ľahkú bundu, obliekla si ju, zapálila si cigaretu a očidivne jej bol svoj malý ustráchaný syn úplne, ale úplne ukradnutý.

Aj keď to nemôžem tvrdiť s úplnou istotou, ale myslím si, že táto žena, matka týchto 2 chlapcov (a možno aj ďalších detí) si za svoj stav môže sama. No ako k tomu prídu jej deti? Ako k takýmto rodičom príde x ďalších detí, ktorý môžu mať v sebe toľko skrytého talentu, no s najväčšou pravdepodobnosťou ho nikdy neobjavia a už v tínedžerskom veku skončia pri alkohole, cigaretách a drogách a rovnakým spôsobom, ako ich rodičia, začnú "vychovávať" svoje deti.

Ako sa na tento dlho trvajúci problém pozeráme my? Môže ho spoločnosť nejako riešiť? Alebo je tento začarovaný kruh naozaj nezastaviteľný...?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?